Nevoliči medzi nami

11. marca 2014 15:34, Prečítané 1 372x, hwejdika, Nezaradené

O pár dní nás čakajú prezidentské voľby. Určite ste sa aj vy vo svojom okolí stretli s ľuďmi, ktorí z nejakej príčiny odmietajú ísť nielen ku prezidentským, ale k akýmkoľvek voľbám. Nepochopiteľné. Naši otcovia a dedovia, ktorí v roku 1989 stáli na námestiach a štrgali kľúčmi si takýto vývoj spoločenského vedomia istotne nepredstavovali. Človek zaradený do kategórie „skalopevne presvedčený nevolič“ je pre mňa tvor natoľko zaujímavý, že som sa ho rozhodla trocha skúmať. Jeho filozofia je najčastejšie postavená na jednom z týchto tvrdení:

1. nemám koho voliť,

2. načo by som mal ísť ku voľbám keď prezident je na Slovensku zbytočný,

3. politika ma nezaujíma.

A keďže na každý argument existuje protiargument:

1. Tak tomuto neverím. V tohtoročných prezidentských voľbách kandiduje rekordných počet kandidátov. 14! Slovom – štrnásť! Veď z toľkých si nevyberajú ani v Amerike…. Dovolím si tvrdiť, že spektrum tohtoročných kandidátov je také široké, že toho svojho naj si dokáže vybrať naozaj každý. Od najkonzervatívnejších z konzervatívnych, cez nostalgických spomínačov na minulý režim až po ľudí, čo chcú úplnu zmenu a neopozerané tváre. Vybrať si svojho kandidáta nie je vždy jednoduché – niekedy sa riadime podľa toho, koho volí naša rodina, priatelia, prípadne kumpáni v krčme. Ďalej môžeme vyberať podľa sympatií a antipatií jednotlivých kandidátov, farby očí, najkúlovejšej internetovej stránky, chuti predvolebného guláša. V ojedinelých prípadoch si môžme dokonca preštudovať program jednotlivých kandidátov, a rozhodnúť sa pre toho kto je našemu zmýšľaniu a svetonázoru najbližší. Každopádne vybrať sa dá. Len to chce obetovať trocha času.

2. Opäť argument, ktorý je troška mimo. Slovensko je síce parlamentná demokracia, avšak keď prezident chce, môže vláde niektoré jej úmysly značne skomplikovať. Všetci si iste pamätáme na nekonečný príbeh s názvom „Voľba generálneho prokurátora počas vlády Ivety Radičovej“. Prezident totiž nie je len ujo, ktorýho vídavame čítať novoročný prejav a sem-tam sa mihne v správach ako hostí iných štátnikov. Prezident totiž – okrem iného – „vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov ako aj predsedu a podpredsedov Ústavného súdu a prijíma sľub týchto sudcov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, prijíma sľub sudcov a generálneho prokurátora, menuje a odvoláva troch členov Súdnej rady. Generálneho prokurátora menuje a odvoláva na návrh NR SR. Sudcov menuje a odvoláva na návrh Súdnej rady.“

3. Áno sú ľudia, čo tvrdia, že politika ako taká ich netrápi, nezaujíma, netýka sa ich a tak im je v podstate jedno, kto tam bude nasledujúcich 5 rokov sedieť, keďže beztak sú všetci rovnakí. Neviem si však predstaviť, ako niekoho nemôže trápiť už len taká základná vec ako je právo na dôstojný život. Mať prácu, bývanie, sieť vzdelávacích inštitúcií pre naše deti. Či sa nám to páči alebo nie, politika (či už veľká alebo malá) je prítomná v našom každodennom živote. Preto milí nevoloči – do soboty sa prosím ešte raz zamyslite, či si skutočne nenájedete tri minúty čas, a nevyberiete sa do volebných miestností. Pre vás. Pre lepšie Slovensko a lepšiu budúcnosť pre naše deti. Pre nás všetkých.